• 2014
  • May
  • 18

Tak narovinu páni z mesta! ekonomický amaterizmus alebo populizmus

Minulý týždeň som si prečítal článok “Mesto Detva hospodári dobre, majetok nepredávalo” zo stránky mesta ako aj z iných médií.
*************
Citát:
Mesto Detva hospodári s pozitívnym účtovným výsledkom, vyplýva to zo správy o záverečnom účte mesta na mestskom zastupiteľstve 21. apríla 2014. Ako uviedol Mojmír Chalupský, vedúci ekonomického oddelenia Mestského úradu, rozpočtové hospodárenie Mesta Detva v roku 2013 skončilo s prebytkom vo výške 1 261 961 € pričom príjmy dosiahli výšku 11 399 236 € a výdavky 10 137 275 €.
...
Zaznamenali sme však nárast bežných príjmov oproti predchádzajúcim rokom, čo môžeme pripísať veľmi kvalitnej práci súvisiacej s využívaním vlastného majetku a nie jeho predajom, ako aj správou miestnych daní,“
...
Celý článok nájdete na hnonline.sk
*************

Popravde trošku ma to zaskočilo. Veď tam sedím každé zastupiteľstvo, rozpočet študujem vždy, často ho konzultujem s ekonómami.
Ale nepamätám si, že by sme mali takéto výsledky ako boli prezentované. Nuž čo, znova som si otvoril všetky podklady zo zastupiteľstva a začal som študovať…

Takže narovinu :

čo je prebytok hospodárenia: plné znenie zákona
Prebytok alebo schodok rozpočtu sa zisťuje podľazákona č. 583/2004 Z.z.o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,§ 10 ods. 3 písm. a,b /je to vlastne rozdiel medzi príjmom mesta (bežné príjmy + kap.príjmy) a výdavkami mesta (bežné výdavky + kap. výdavky)/, + prebytok, - schodok. V zmysle zákona č. 583/2004 Z.z.o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
§ 10 ods. 3
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na
a) bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len 'bežný rozpočet'),
b) kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len 'kapitálový rozpočet'),
c) finančné operácie.
§10 ods 6) Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančnéoperácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov obce a prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí. Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu obce

tvrdenie o prebytku 1 261 961 EUR je slušne povedané ekonomický amaterizmus.
Tu sú fakty: Mesto Detva hospodárilo v roku 2013 s prebytkom 95 837 EUR (viď. príloha) a zostatkom z finančných operácií vo výške 1 166 124 EUR. Spolu zostatok celkom je 1 261 961 EUR ale to nie je prebytok hospodárenia!!! V rámci zostatku z finančných operácií je z väčšej časti úver (KC Detva), ktorý sme získali a ktorý sa nestihol minúť a ktorý budeme musieť zaplatiť aj s úrokmi v ďaľších rokoch!!!

Pre jednoduchšie vysvetlenie:
zoberiete si úver na byt vo výške 30 000 EUR v roku 2013 ale nestihnete za byt ešte zaplatiť tak Vám na účte tieto peniaze zostanú… Mesto Detva tvrdí, že má prebytok hospodárenia 30 000 EUR

tvrdenie o nepredávaní majetku nie je pravdivé a je zavádzajúce. V roku 2013 sme predali majetok vo výške 583 130 EUR (viď. príloha). To znamená, že sme dostali tie peniaze na účet a v rámci hospodárenia sme mali kladný prebytok vo výške už spomenutých 95 837 EUR.
Bez predaja majetku by sme boli hlboko v mínuse!!! a museli by sme urobiť ekonomické opatrenia aby bolo dodržané memorandum medzi ZMOSom a vládou SR.

dane a miestne poplatky - je pravda, že sa nám podarilo zvýšiť percento z výberom daní. Čo sa nám ale nedarí tak to je vymáhanie pohľadávok. K 31.12.2013 má mesto pohľadávky vo výške 157 232 EUR a z toho za komunálny odpad je to až 127 858 EUR.
Tu ešte musíme tvrdo zapracovať nakoľko tieto peniaze chýbajú napríklad na rozvoj kultúry alebo športu.

Treba povedať, že každoročne prichádza mesto Detva s návrhom na zvyšovaníe daní a miestnych poplatkov. V rámci zastupiteľstva tvrdo diskutujeme o výške daní a je to aj zásluha všetkých tých poslancov, ktorí sa aktívne zapájajú do diskusie a snažia sa znížiť dopady na obyvateľstvo čo najviac.

Na záver by som uviedol, že mesto Detva nehospodárilo vyslovene zle, ale na prebytkové hospodárenie vo výške 95 837 EUR muselo odpredať majetok vo výške 583 130 EUR.

Preto vôbec nerozumiem dôvodom zavádzania verejnosti zo strany mesta.
Je to ekonomický amaterizmus alebo populizmus?

Prílohy:
- foto - záverečný účet  - predaj majetku z roku 2013 vo výške 583 130,- EUR
záverečný účet  - predaj majetku z roku 2013 vo výške 583 130,- EUR
- foto - záverečný účet  - schváleného prebytku vo výške 95 837.- EUR
záverečný účet  - schváleného prebytku vo výške 95 837.- EUR

  • 2012
  • Nov
  • 27

Máme zlato v Podpoľaní ale nie pomocou bani

Vo štvrtok 22. novembra 2012 prišiel na mesto Detva list od Obvodného banského úradu Banská Bystrica, kde určil dobývací priestor Detva navrhovaný firmou EMED s.r.o.

Toto rozhodnutie neznamená, že je povolenie na ťažbu

ale je to veľký krok smerom k ťažbe.

Čo je dobývací priestor?

je územie, ktoré je v územnom pláne mesta alebo obce priamo určené na dobývanie ložiska, v našom prípade na ťažbu zlata. Iné aktivity (napr. stavby alebo hospodárenie) nie sú na takto vymedzenom území možné bez súhlasu príslušného orgánu a ten si musí vyžiadať stanovisko Obvodného banského úradu.

Dobývací priestor znamená pre obec a obyvateľov zásadné obmedzenie pri nakladaní s časťou svojho územia...

Sme sami?

Obvodný banský úrad zamietol námietky, ktoré vzniesli účastníci konania.

Zamietol námietky mesta Detva, obce Dúbravy, majiteľov pozemkov, firiem ako PPS Group, Sitno Real s.r.o. Pasienkové spoločenstvo Detva- Húsová atď...

Obvodný banský úrad zhodil zo stola námietky účastníkov konania.

Obvodný banský úrad upiera právo byť účastníkom konania OZ Podpoľanie nad Zlato ako aj obci Očová.

Obvodný banský úrad ako štátny orgán ignoruje vôľu obyvateľov vyjadrenú v petícii, kde sa proti ťažbe vyjadrilo
11 185 obyvateľov.

Koho záujmy teda háji banský úrad, ktorý je platený z našich daní ak ignoruje obce, firmy a obyvateľov z územia Podpoľania?

Ak neuspejeme s odvolaním tak jeho zákonnosť necháme preskúmať súdom.

Voda nad zlato a o čom firma EMED mlčí

"Plánovaná ťažba zlata povrchovým lomom do plánovanej hĺbky cca 200 až 250 m (okrem mnoho iných negatívych ekologických dopadov) postupne vytvorí prirodzený drén jestvujúcich podzemných vôd do jamy a tým sa postupne znížia hladiny podzemných vôd v širokom okolí, čo sa prejaví vyschýnaním povrchových tokov, jestvujúcich prameňov, studní a vrtov tak, ako je to schématicky jednoducho znázornené na predloženom mapovom podklade." popísal v štúdii inžiniersky geológ a hydrogeológ Jozef Páleník.

Aj na základe uvedeného nemôžme upadnúť do letargie, ale musíme povedať svoje nie zámerom firmy EMED na devastovanie Podpoľania.

Stav vody pred ťažbou Spodne vody pred tazbou

Stav vody v priebehu ťažby a po nej Spodne_vody_po_tazb

Ukážka bane v Turecku a jej dosah na krajinotvorbu Kisladag

Ukážka bane v Turecku a jej dosah na krajinotvorbu Kisladag

Ukážka bane v Turecku a jej dosah na krajinotvorbu Kisladag

Použité zdroje:
Jozef Páleník - inžiniersky geológ a hydrogeológ
OZ Podpoľanie nad Zlato

EldoradoGold



Ing. Roman Vrťo
poslanec MsZ Detva
člen petičného výboru

  • 2012
  • Apr
  • 04

Aktualizovaný stav petície

K dnešnému dňu (4. 4. 2012) máme vyzbieraných 623 hárkov v celkom počte 11 185 podpisov!

Aktuálne výsledky petície

  • Detva - 5026 podpisov
  • Očová - 863 podpisov
  • Dúbravy - 249 podpisov
  • Vígľaš - 194 podpisov
  • ostatné obce a a mestá v rámci BBSK - 4116 podpisov
  • ostatné Slovensko 737 podpisov

 

Pre jednoduchšie porovnanie výsledkov pripájam aj grafy

peticia-proti-tazbe-zlata

peticia-proti-tazbe-zlata

Zdroj: Petičný výbor

  • 2011
  • Sep
  • 20

Priebežný stav petície

Stav Petície proti povoleniu ťažby zlata v regióne Podpoľania

Petíciu sme spustili v priebehu mesiaca apríl 2011 na podnet nespokojných ľudí, ktorí sa jednoznačne postavili proti ťažbe zlata v lokalite Biely Vrch. Iniciátorom petície boli RNDr. Vladimír Fekiač, Ing. Roman Vrťo a Mgr. Stanislav Sekereš.

Petícia bude ďalej pokračovať, nakoľko pred nami stojí najväčšia výzva a to je Obvodný Banský Úrad. Cieľom je vytvoriť spoločenský tlak na úrady, ktoré rozhodujú v procese povoľovania ťažby, že záujem občanov v území je iní ako je ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania.

V rámci priebežných výsledkov nám jednoznačne vychádza, že ľudia v Podpoľaní si neželajú žiadnu povrchovú baňu a už vôbec nie ťažbu zlata s použitím kyanidu.

K dnešnému dňu (20. 9. 2011) máme vyzbieraných 561 hárkov v celkom počte 10 305 podpisov!

Zamerali sme sa najmä na dotknuté obce a to Detva, Očová, Dúbravy, Vígľaš. V rámci štatistiky sme samostatne počítali aj hlasy v rámci BBSK (VÚC) mimo občanov dotknutých obcí ako aj ostatných obyvateľov Slovenska.

Priebežné výsledky:

  • Detva - 4809 podpisov
  • Očová - 813 podpisov
  • Dúbravy - 245 podpisov
  • Vígľaš - 159 podpisov
  • BBSK - 3630 podpisov
  • ostatné Slovensko 649 podpisov

Touto cestou sa chcem poďakovať aktívnym občanom, ktorí nám pomáhali so zberom petičných hárkov a to žiakom Spojenej školy v Detve, Gymnázia v Detve, členom OZ Podpoľanie, OZ Podpoľanie nad zlato ako aj iným aktívnym občanom najmä dôchodcom.

Pre jednoduchšie porovnanie výsledkov pripájam aj grafy

peticia-proti-tazbe-zlata

peticia-proti-tazbe-zlata

Zdroj: Petičný výbor